Storia e tradizioni, parole, musiche e sapori d’Hirpinia
«A lo tiembo re li tiembi… migliara r’anni arreto,
quanno Roma era no’ paisieddro re pecorari e zappatuti,
rindo a ste’ mmondagne noste, rindo a sti’ vaddruni ‘nfuti
‘ngera ggende ca un aja paura.
Cristanieddi, farauni e aquile abbondavano pe’ l’aria,
re gghiomare erano chine re trote e capituni.
Usi, cignali e lupi erano patruni
ri sti’ ‘oschi.
Li breandi ti faciano tremà a ro sulo nommenà».
(Carmine Palatucci)
Dalla lettera del brigante Gaetano Manzo di Acerno durante la sua latitanza a Montella
SI SO’ BREANDE E’ STATO LO DESTINO
PE ME UARDA’ SSIMBE’ LA TERRA MIA.
LA NOTTE UARDO FRASCHE SENZA MURA,
M’ADDORMO SENZA VASI NENNA MIA.
SINDITI COME CANTA STA’ SCOPPETTA
SINDITI COME CANTA STO’ RIBBOTTO
SENZA CERCA’ LAMIENTI NE’ PIETA’’
RIND’ A STA’ GROTTA SCURA A MIZZIUORNO
CU PRANZI RE REGNANDI COM’ A CANI.
LA NEVE E’ FATTO JANGO TUORNO TUORNO,
TENESSEMO PANNI ASSUTTI ASSIMBE’ ‘N’ ‘CUOLLO.
LA FACCI JANGA MIA E DE LI COMBAGNI,
CHI PARE CERA SOTT’ A LI BARBUNI
NUN G’E’ CCHIU RISA ‘N ‘MBACCI A LI BREANDI
N’ GI HANNA’ TURNA’ LA TERRA A NUI CAFUNI.
SI LO PATRONE E’ SAZIO, E RROBBA JETTA,
S’ ADDILIZIA A SENDE SUONI E CANDI,
SINDITI COME CANTA STA’ SCOPPETTA’
SENZA CERCA’ LAMIENTI NE’ PIETA’.
LO SOLE E’ PUOSTO MO E’ FATTO NOTTE
LA MORTE SCENNE ABBASCIO A LA MUNDAGNA
LU CORE SSAGLIE ‘N ‘GANNA E FORTE VATTE
SSIMBE’ TU MORTE FAMMI RA CUMBAGNA
RE MURI’ ACCISO CHIST’ E’ DISTINO
MA LI BRIGANTE NUN L’ADDA PENZARE,
NU’ SCIORE CHIANTATILO ADDO’ MORO
STU SCIORE NENNA NUN LU FA SECCARE.
BREANDE S’ ADDEVENTA PE INGIUSTIZIA,
CO’ DIGNITA’ MURIMMO RA FORESE.
LA CELECA PE NUI E’ CASA NOSTA,
LU JUORNO SIMO CANI, LA NOTTE LUPI.
SINDITI COME CANTA STA’ SCOPPETTA’
SINDITI COME CANTA STA’ RIBOTTO’
SENZA CERCA’ LAMIENTI NE’ PIETA’….
Lo ritto antico
Vierno vene pe’ li mali vistuti
(Quando viè un problema, esso è
Amplificato per chi è più in difficoltà)
(Fulvio Giannitti – H- Demia della Vrenna)
fonte